reklama

Biela kronika

Bývam na internátoch v mlynskej doline už piaty rok, preto mi to nedá nereagovať na jednu rubriku, ktorá sa v poslednom roku objavila na ich internetovej stránke. Má názov Čierna kronika.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Pre všetkých, ktorí majú čas, pozrite si ju na http://www.mlyny.sk/cierna_kronika/. Pre tých ktorí čas nemajú v krátkosti zhrniem jej obsah: Ide o štatistiku priestupkov, ktoré sa na internáte za posledný rok stali a zbierku príbehov, ktoré humorne popisujú tieto priestupky. Je to zaujímavý nápad a každopádne musím uznať kreativitu zamestnancov tohto študentského domova. Možno tieto príbehy inšpirujú mnohých študentov, aby sa správali v rámci slušnosti a neznepríjemňovali ostatným život. Ale keďže som zástanca rovnováhy a harmónie ponúkam svoju vlastnú Bielu kroniku, ktorá sa možno kvalitou a kvantitou tej čiernej nevyrovná, ale snáď sa dostane k správnym ľuďom a bude mať podobný účinok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup na Mount Šturák

Keď som sa pred zápisom do štvrtého ročníka prišiel ubytovať na výškové budovy v Mlynskej doline, čakalo ma nemilé prekvapenie. Prišiel som zámerne skôr, aby moje ubytovanie prebehlo rýchlo a v kľude. Po vstupe do vestibulu ma však čakal šok v podobe značne dlhého radu. No nič, povedal som si, nejakú tú hodinku dve vydržím, času mám dosť a v živote sa aj tak ešte načakám. Tento optimizmus ma prešiel keď sa za dve hodiny od začiatku pracovnej doby rad ani nepohol. Po tomto hluchom období inaktivity sa našťastie začalo niečo diať a rad začal pomaly, opakujem pomaly, postupovať. Musíte uznať, že tri hodiny v kuse stáť skoro na jednom mieste nie je nič príjemné, preto je len logické, že som sa pripojil k ostatným a sadol som si na zem, keďže naokolo neboli skoro žiadne stoličky. Vtedy prišla prvá skúška mojej trpezlivosti. Pani z ubytovacieho, ktorú pracovne označme Usťažovaná sa postavila do stredu chodby a začala vykrikovať že by sme sa mali chovať ako kultúrni ľudia a normálne postojačky čakať a nie sedieť na zemi. Neveril som svojim vlastným ušiam. Opýtal som sa jej či to myslí vážne a našťastie sa vrátila späť do kancelárie lebo vyplavený adrenalín už vo mne aktivoval fight or flight reakciu.
S ťažkým srdcom som sa vrátil k čakaniu. Moje vykúpenie prišlo po šesť aj trištvrte hodine, no bolo podmienené ešte jednou skúškou. V kancelárii sedela pani Usťažovaná, s kávičkou na stole a rozprávala sa s ďalším zamestnancom o tom, ako hrozne pracujú a ako sa študenti nevedia správať. Pokračovala tým, že dnes to bude zasa trvať dlhšie a že bude robiť nadčas. A celý monológ zaklincovala tým, že študenti ešte neskúsili reálny život a prácu, a že keby si to vyskúšali, tak by sa správali inak. Vtedy som si spomenul na mojich 48 hodín roboty týždenne, počas letných prázdnin a na spolužiačku, ktorá pracovala za pokladňou aby mohla pokračovať v štúdiu, ktoré jej jej matka nemohla zaplatiť. Pozrel som sa na tú pani za stolíkom, potom na tú kávu a povedal som si že si nebudem robiť problémy a budem ticho. Škoda. Keby sa študenti zrazu začali správať tak, ako normálni ľudia ktorým poskytujete nejaké služby, možno by pani Usťažovaná pochopila, že ani ona nepoznala reálnu prácu.
Nakoniec sa mi na moje piate poschodie podarilo vyšplhať ale stálo ma to toľko času a energie ako slušná prechádzka na nejaký vyšší kopec.
Našťastie o rok neskôr už ubytovanie netrvalo dlhšie, ako 20 minút. Bohužiaľ, postoj zamestnancov sa nezmenil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zázračný zvitok: Zmluva o ubytovaní

Kde bolo tam bolo, raz sa vyskytli dve veže a osemnásť domčekov, v ktorých žili učni rôzneho typu v mieri a porozumení. Ale jeden tento učeň raz vyrástol a rozhodol sa, že sa veží a domčekov zmocní a nechá ich fungovať po svojom. A podarilo sa mu to. A tak keď sa učni jedného dňa po lete bezstarostných prázdnin vrátili, čakalo ich prekvapenie. Zázračný zvitok s názvom Zmluva o ubytovaní, ktorý museli podpísať, ak chceli vo vežiach alebo domčekoch naďalej bývať. Tento zvitok zázračne zrušil stratu ktorá vznikala neskorším ubytovaním študentov, ktorí objektívne nemajú dôvod zostávať vo vežiach a domčekoch v dobe keď neprebieha učenie. A tak učni musia platiť za služby ktoré v skutočnosti nedostávajú, pretože pán vežičiek a domčekov to inak vyriešiť nevedel. Rád by som vedel s kým tento temný pán konzultoval návrh svojej zmluvy, aby skutočne vyhovoval obom stranám a aby sa učni nedostávali do nepríjemných situácií, ako napríklad nutnosť nájsť si za seba náhradu na pol roka, ak nechcú platiť za izbu ktorú ani raz nepoužijú.
Momentálny stav je už po tretí rok nezmenený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zubaté zachody

Ďalšia zaujímavosť konkrétne výškových budov, internátu Ľudovíta Štúra sú záchody. Po rekonštrukcii polovice bloku B a bloku A boli obnovené aj kúpeľne. Chvalabohu, veď niektoré už vyžadovali na používanie drsnejšiu náturu. No nové záchodové misy majú jednu nevýhodu. Pravdepodobne niesú dostatočne kompaktibilné so záchodovými doskami, ktoré sú na nich nainštalované a preto tieto záchodové dosky pukajú. Verte neverte, sedieť na takej puknutej záchodovej doske nie je nič príjemné (namä pri vstávaní:-)). Problém sa dá samozrejme jednoducho riešiť. Závadu zapíšete do knihy závad a za deň dva ju vymenia. Lenže za poplatok. Táto závada pritom nevzniká nevhodným používaním a časom doska pukne na každom záchode (v priebehu niekoľkých mesiacov). Preto nevidím žiadny dôvod, prečo by mala byť jej výmena spoplatnená. Za nákup nevhodného príslušenstva by mal byť sankcionovaný niekto iný.
Momentálny stav nepoznám, naposledy platili za misu moji známi ešte koncom minulého roka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výťahy na kondičku

Na každom bloku výškových budov sa nachádzajú štyri výťahy. Osoba neznalá veci by si povedala: "Hmm, to nie je zlé..." ibaže dobré to tiež nie je. Výťahov v skutočnosti funguje dva aj pol. Starý je príliš starý na to aby sa mohol používať (ktovie kedy omladne) a nové sa kazia na striedačku. A obidva nové výťahy stoja len na párnom poschodí. Vraj z dôvodu šetrenia elektrickej energie. Nerozumiem celkom dokonale prečo nestoja na striedačku, ale asi mi nie je súdené všetkému rozumieť. Aspoň nás naše výťahy udržujú v kondícii, pretože aby ste išli na nejaké nižšie poschodie výťahom, to radšej vybehnete pešo.

Momentálny stav, zo dňa na deň horší.

Takže takto je to s príbehmi na našom milovanom šturáku. Každý deň sa ich stáva niekoľko na oboch stranách. Ak sa s stretnem s dostatočným množstvom nových historiek určite ich hodím na svoj blog.
Kiež by sme aj my ubytovaní mohli udeľovať trestné body, percentá a napomenutia. Nech si aj my užijme trošku srandy.

Matej Ďurík

Matej Ďurík

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som zvedavý človek ktorý sa zaujíma o to, čo okolo seba vidí a aj o to, čo vidieť nie je... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu